Pre mňa je zaujímavé na tom to, že priemerný vek potencionálnych kandidátov je úctyhodných 60,2 roka. Nevravím, že je to veľa, ale podľa mňa je to dosť, a tak sa teda nečudujme, že prezident ma Libanonskú zmluvu namiesto Lisabonskej. Nadobudol som také presvedčenie, že prezidentská funkcia je u nás asi pre politika, ktorý je na konci svojej kariéry, ale ešte sa mu nechce rozšíriť rady slovenských dôchodcov. A prečo to tak funguje ? Dôvod je jednoduchý. Nenašiel sa zatiaľ nikto, kto by zmenil článok 103 ústavy Slovenskej republiky, ktorého definícia je nasledovná :
„ Za prezidenta možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň volieb dosiahol vek 40 rokov „
Nie je na čase to zmeniť ? Podľa mňa by sa veková hranica mohla posunúť aspoň na 30 rokov. Určite by sa našli oponenti, ktorí by tvrdili, že takto „mladý“ kandidát je politicky nezrelý a nemá potrebnú skúsenosť na výkon tak „vážnej “ funkcie ako je prezident republiky. Aj keď ja si dovolím tvrdiť opak. . Osobne by som privítal úspešného mladšieho kandidáta.
Kandidáta, ktorý by bol dravý, nezaťažený minulosťou ( stačilo už prezidentov s minulosťou Komunistickej strany ) a hlavne kandidáta s jasnou víziou. Tieto prezidentské voľby sa už v tomto podstatná zmena asi neudeje, preto budem ja tak ako aj Vy rozhodovať o prezidentovi, ktorý bude mať približne okolo 60. Ale nesmierne dúfam, že raz sa nájde vôľa politikov, aby zmenili hranicu a dožijeme sa kandidáta mladého, úspešného, dravého, ktorý bude mať čo ponúknuť nám, Slovákom.
Roman Futo
