Či už sme sa o období napätia po Druhej svetovej vojne učili v škole alebo sme o ňom počuli vo verejnom diskurze, vždy sa o tomto období hovorí ako o období eskalujúceho napätia a hrozieb medzi východom a západom, počas ktorého sa všetci vyhrážajú, ale neprebieha žiaden výraznejší stret. Všeobecne toto obdobie nazývame Studená vojna. Vojna, ktorá prebiehala, však v skutočnosti studená nebola.
Pôvod výrazu
Na Slovensku sa bežne neučí o pôvode tohto výrazu. Na hodinách dejepisu sa bohužiaľ častokrát nedostaneme ani k udalostiam tohto obdobia. Ak sa nám to podarí, väčšinou len v inštanciách, v ktorých tento názov na dané obdobie dokonale sedí alebo, v prípade základnej školy, len k vágnym epizódam komplexného diania.
Názov Studená vojna v skutočnosti nebol vybraný odborníkmi, ale pochádza z literárneho pera obľúbeného autora, ktorý ma na rováši knihy ako Zvieracia farma, či 1984. V eseji Ty a atómová bomba z októbra roku 1945 sa George Orwell zamýšľa nad budúcnosťou sveta ovplyvneného hrozbou atómových zbraní po tom, čo Američania demonštrovali silu tejto zbrane v Hirošime a Nagasaki. Prichádza k názoru, že svet bude zoskupenie niekoľkých mocných otrokárskych gigantov, ktorí sa navzájom budú držať v šachu bez pozitívnych diplomatických vzťahov. Situáciu popísal aj ako „mier, ktorý nie je mierom“ (peace that is no peace) alebo „studená vojna“ – termín neskôr upotrebený na popísanie geopolitickej situácie väčšiny dvadsiateho storočia. George Orwell sa ukázal byť vizionárom. A možno nie.
Rola Owellovej persony
Orwell bol známym a populárnym politickým komentátorom, aj keby sa tak možno sám nenazval. Jeho vyššie spomenuté knihy popísali formovanie a nástrahy komunizmu a autoritárskych režimov všeobecne v tak zrozumiteľnej forme, že uchvátili čitateľov západného sveta a jeho knihy sa dodnes považujú za klasiku nevyhnutne spojenú so sčítanosťou. Popularita a prisudzované kompetencie často vzrastajú ruka v ruke. Termín studená vojna nebol nevyhnutne dokonalou predpoveďou budúcnosti. Bol možno len hľadáčik, ktorý si média vďaka popularite jeho pôvodcu osvojili a na ktorého základe vybudovali mýtus, ktorý s týmto termínom súhlasí. Termín použili ako osnovu svojho naratívu.
Etablovanie termínu
Druhá polovica 20. storočia. Úloha médií v spoločnosti vzrastá. V snahe predstihnúť všetkých ostatných členov západného kapitalistického trhu chrlia článok za článkom. Články stále podliehajú prísnym štandardom a preto ich nemôžeme označiť za neodborné alebo nepodložené. Avšak, aby prežili dravú súťaž o zákazníka, musia používať výrazy, ktoré rezonujú, sú moderné a majú jasnú referenciu. Studená vojna je presne taký výraz. Je krátky, chytľavý a zdanlivo presný, pretože vystihuje pocity a strachy západných národov. Každý mu teda rozumie minimálne z dvoch dôvodov: korešponduje s ich pocitmi a skloňuje sa v toľkých popisoch rôznorodých situácii, že by začal dávať zmysel, aj keby zmysel vôbec nedával.
V druhej polovici dvadsiateho storočia nemalo význam sa zamyslieť nad tým, či slová pre popis vtedajšej situácie dávali zmysel, pretože obsah výrazu studená vojna narastal s každým novým konfliktom. Aj aktívne využitie zbraní sa pre súčasníkov stalo súčasťou Studenej vojny, bez toho, aby sa zamysleli nad tým, či to nie je v rozpore s názvom. Týmto istým spôsobom dnes používame slovo počítač pre prístroje, ktoré už dávno nepoužívame na úkon počítania. Doslovný význam slova prestáva korešpondovať s jeho náplňou. Ale predstavme si budúcnosť, v ktorej sa počítač už nepoužíva. A dejepisné knihy tohto obdobia by prisudzovali historický význam tohto prístroja výlučne jeho schopnosti uľahčiť počítanie. Niečo podobné robíme s obdobím Studenej vojny. Nežijeme v tomto konfliktom období a jediné, čo nám zostalo je prázdny termín, ktorý nevyhovuje realite. V učebniciach dejepisu sa ho snažíme nejakým spôsobom obhájiť, naplniť, vysvetliť ako stále platný. Tvrdiť však, že tento konflikt bol studený a snažiť sa ho tak i podať generáciám, pre ktoré je vzdialený, znamená ignorovať polovicu sveta.
Vojna v Kórei, vo Vietname, v Afganistane, v mnohých krajinách v Afrike, Južne, či Strednej Amerike boli hnané zbraňami a politickou agitáciou Rusov aj Američanov. Tí sa v občianskych i medzinárodných vojnách všemožne snažili dosiahnuť víťazstvo im naklonenej strany. Vojensky a finančne sponzorovali vojny, ktoré udupali milióny životov v každej z menovaných oblastí. Niekedy bola ich prítomnosť otvorená a mnohopočetná. To sa na dejepise vysvetľuje ľahšie. Niekedy sa zakrádali krajinou len ako šedé eminencie vojny. Financovali, odstraňovali jedincov, zásobovali. To sa na dejepise vysvetľuje ťažšie. Najmä, keď sa deti s históriou stretávajú len na hodinách. Nech však vysvetlíte čokoľvek a akokoľvek, väčšina detí odíde s jedným z dvoch dojmov. Buď to bude myšlienka Studenej vojny ako konfliktu bez konfliktu, čo je klamlivé, alebo s pojmom bez náplne, pretože vojnové udalosti spôsobené napätím medzi východom a západom nie sú v súlade s ideou chladu.
Nech bol George Orwell akýkoľvek dobrý politický komentátor, možno nie je vždy vhodné akceptovať meno pre celé obdobie z eseje napísanej na jeho začiatku. Som si istá, že ak má táto planéta budúcnosť, budúci historici toto obdobie premenujú a myslím si, že ho aj predatujú.
S nádejou a naivitou sme si v roku 1989 mysleli, že sa napätie, ktoré voláme Studená vojna skončilo. Hranice sa posunuli, ale možno s malou prestávkou v 90tych rokoch sa aj naďalej v Európe vyjadrujeme o východe a západe a očividne lavírujeme medzi USA a Ruskom, aj keď stále len medzi ich mytizovanými ideológiami. EU sa mala stať nezávislým ostrovom v konflikte medzi nimi, avšak v mysliach mnohých sme v tomto zlyhali. Realita je možno iná, ale ľudské hlavy sú povestné tým, že ich realita nezaujíma. Svet sa zmenil v pomere síl a prijal do boja nového hráča, Čínu. Ale bohužiaľ si ako učiteľ nie som istá, či svojim žiakom hovorím pravdu, keď súhlasím s koncom Studenej vojny v 20. storočí. Napätie, strach, polarizácia a vojna predsa zostali.
Názvom Studená vojna znižujeme hodnotu ľudí a ich životov mimo Európy a USA. Výraz vysvetlenie komplexného kontextu druhej polovice 20. storočia skôr hatí než mu pomáha. Ak by sme ho však chceli použiť len pre izolované napätie v politických kruhoch, ktoré sa prenáša na obyvateľov štátov umiestnených medzi Ruskom a USA, tak by sme Studenej vojne nemali dať koncový dátum, pretože jediné, čo zaniklo, bol Sovietsky blok. A podľa vyjadrení nášho podpredsedu národnej rady, možno nie nadlho.
