Jazda v pravom slova zmysle. Toto nemecké mesto som navštívil v čase veľkého nemeckého experimentu - “vlaky za deväť eur mesačne”. Presúval som sa nimi často, nakoľko som bol v Kolíne sčasti pracovne. Z desiatich spojení šli načas dva spoje.
Najhoršia bola nedeľa, keďže veľa lokálcov vyrazilo za cestovaním na víkend, lacnými vlakmi. A tak sa mi stalo, že som sa do dvoch vlakov nedostal. V treťom bola tlačenica, čo miestne nemecké dôchodkyne komentovali celou cestou. Ak chcel niekto vystúpiť, museli vystúpiť aj ostatní - okrem nemeckých dôchodkýň. Báli sa, že sa doň naspäť nedostanú.
S množstvom cestujúcich a mešakajúcimi spojmi prichádza niečo prirodzené. Nápor ľudí na staniciach a s tým spojená nervozita a špina. Revízor ani nechodil, toho som stretol, až keď ich deväť eurový experiment skončil.
Po čase som si začal v Kolíne všímať drobnosti. Také, ktoré nás doma často rozčuľujú a hovoríme si, prečo to nerobíme ako v zahraničí. Pozrite si túto fotografiu. Chlapi na rušnej ceste v Kolíne orezávajú stromy tak, akoby neexistovali žiadne pravidlá. Žiadna páska, žiaden oznam, žiadne odstránenie odparkovaných bicyklov. Proste režú a keď niekto ide, tak pozerajú, či ten konár dopadne plus mínus mimo toho človeka.
V Kolíne som sa nielen veľa prechádzal, ale bol som si zabehať. Dal som 14 km v mestskom parku (musím povedať, že pekný park, prepojený skoro cez polovicu mesta), no našiel som v ňom nula športovísk s hrazdami. Niečo, čo už v Bratislave považujem za bežné.
A takýchto “drobností” som postrehol veľa.
Viem, že nie je všetko čierno biele, alebo ako by povedal Íčko, biele na čiernom. Celkovo život v Nemecku má inú úroveň, ono aj tie vlaky sú v konečnom dôsledku lepšie, len ten ich 9 eurový experiment to vrátil na pár mesiacov do roku 1990.
Čo chcem týmto blogom povedať je, že často zabúdame, ako sme sa kvalitou života v našom hlavnom meste posunuli. A možno aj porovnanie s bohatšou krajinou a bohatším mestom nám môže dotvoriť obraz a povedať, že nie všetko je u nás zlé.
V Kolíne tiež funguje parkovacia politika a parkovať je naozaj kde. Na každej ulici majú síce iný systém lámp, ale aspoň svietia a niektoré nie sú na stĺpoch, a tak nevytvárajú prekážky na ceste. Robia skôr vizuálny smog. Aj tu platí, že nie všetko má len výhody.
Viem, že vlaky v okolí Bratislavy (ako na celom Slovensku) majú veľa nedostatkov (kto by to nevedel). No po návrate z Kolína som si doslova vychutnal vlak do Šenkvíc, ktorý šiel načas, bol čistý a nepreplnený.
Keď som po ceste z viedenského letiska vystúpil na našej hlavnej autobuske, čakal ma zvuk klavíra, na ktorom niekto hral a všade bolo čisto. Cítil som sa ako kráľ, ktorý vchádza do luxusného sídla.
Bratislava je úžasné miesto na život, a po tejto mojej ceste do Kolína musím povedať, že v mnohom lepšie ako iné mestá v bohatších krajinách. Niekedy je dobré si robiť takéto porovnávky a snažiť sa zlepšiť, čo sa dá, no zároveň myslieť na to, že veci môžu ísť aj zlým smerom.
V Kolíne majú problém s bezdmovectvom, žobraním či agresivitou niektorých skupín obyvateľstva. Na druhej strane vynikajú diverzitou a otvorenosťou.
Na záver mi len dovoľte upraviť titulok. Bratislava v kvalite života porazila Kolín, a to počas deväť eurového experimentu. Inak je Kolín skvelé mesto, ktoré má svoje neduhy a my by sme sa z nich mali poučiť.
Už len nech udržíme trend dobrých rozhodnutí v našom hlavnom meste, dobrú správu mesta v rukách šikovných ľudí a ešte dúfať, že k tomu raz prispeje aj vláda, nakoľko veľa vecí sa musí riešiť na inej úrovni (komeptencie).
