Nevenujem sa tomu, čo všetci poznáme. Vieme, kto proti nám bojuje písmenami a statusmi. Poznáme tých ľudí dobre. Majú silu, followerov, zbrane. Vyštudovali školy, keď chcú, vedia rozprávať diplomaticky. V boji používajú lži a prekrúcajú pravdu. A my musíme vytasiť silné zbrane. Písmo, slovo a ľudí. Potrebujeme zdroje a armádu.
Pardón za viac expresívnych výrazov v úvode. Začať by sme mali stratégiou, organizáciou - a ľuďmi, z ktorých našu armádu vystaviame.
Generála by sme asi našli. Viem si vybrať z ponuky. Napadá mi pani prezidentka, pán premier či jeden z našich aktívnych europoslancov....? Do slovného protiútoku však bude potrebné zapojiť aj kapitána (nie toho, kto vám teraz napadol, toho som nemyslel). A tejto hlave dať celok, autoritu, kompetencie. "Úrad."
Organizácia by mala mať recept. Začnime tým, čo vieme urobiť najrýchlejšie. Podpora faktov a sila osobností. A do toho treba primiešať veľmi silný tlak na technologické spoločnosti.
Fondation Hirondelle, mimovládna organizácia so sídlom v Lausanne, strávila viac ako 25 rokov podporou nezávislých médií v krajinách zasiahnutých krízou s myšlienkou, že žurnalistika založená na faktoch môže prispieť k mieru.
Základom je poskytnúť ľuďom fakty – hovoria ich skúsenosti. „Fakty ale nestačia na to, aby sme zmenili myslenie ľudí,“ hovorí Emma Baumhofer z inštitútu Swiss Peace.
V Stredoafrickej republike prizvalo Fondation Hirondelle mienkotvorných predstaviteľov, ako sú umelci a hudobníci, aby vystupovali na verejných podujatiach zameraných na zvýšenie povedomia o „falošných správach“ a o tom, ako sa nestať agentmi dezinformácií.
Najkritickejšou oblasťou pre zmenu sú sociálne médiá, pretože zohrávajú veľkú úlohu pri šírení „falošných správ“ a overených informácií.
Technologické firmy (Google, Facebook…) mali urobiť viac. Vo väčšine konfliktov neurobili dosť na zastavenie nenávistných prejavov a dezinformácií, povedala Julia Hofstetter z Foraus, švajčiarskeho think tank pre zahraničnú politiku. Čiastočne preto, že firmy sa zdráhajú investovať zdroje do monitorovania obsahu v miestnych jazykoch v krajinách, ktoré sa nepovažujú za veľké cieľové trhy (šetria).
„Platformy skutočne prispievajú ku konfliktom kvôli spôsobu, akým sú postavené,“ povedala Baumhofer. "Majú tendenciu odmeňovať poburujúce správanie a hnev, pretože to je to, čo priťahuje najväčšiu pozornosť."
Mimovládka navrhuje, aby mierotvorcovia spolupracovali s platformami, aby sa tie stali pokojnejšími miestami na diskusiu. Musíme však vyvinúť tlak na tieto stránky, aby tie zvýrazňovali spoločné črty medzi používateľmi a nie ich polarizovali.
Základom je udržiavať tlak na technologické firmy, aby urobili viac vo všetkých konfliktných situáciách. Koniec koncov, vojna na Ukrajine nie je ich prvou dezinformáciou v čase krízy.
"Každý konflikt predstavuje nový scenár," povedala Baumhofer, "ale mohli sme sa naň pripraviť lepšie."
Viac informácií o aktivitách mimovládok, ktoré tu spomínam nájdete tu.
Podľa môjho názoru by sme tomu mali dať výraznú podporu. Nie iba 300 tisíc eur z rezervy premiéra. Ak to preženiem, tak potrebujeme Ministerstvo boja proti dezinformáciám, Sekciu pod ministerstvom obrany. Musíme začať konať. Inak zlyháme. V neposlednom rade musíme podporovať slobodu slova a nezávislú žurnalistiku, inak dopadneme ako Maďarsko či Rusko. Viac o tom na čo odkazujem v predošlej vete, sa dozviete tu.
Toľko môj stručný pohľad na to, ako začať konať. Celá stratégia by však bola na niekoľko desiatok blogov, no treba začať. Je čas.
