Fóbia- chorobná úzkosť, alebo liečivá sila autogenného tréningu.

Písmo: A- | A+

Strach, alebo iba obyčajná úzkosť, tá v človeku tkvie vždy a bude, je to čosi prirodzené, ak človek pociťuje strach. Strach o svojich blízkych, strach, ktorý podvedome prežívame, keď po prvýkrát prežívame nečakanú udalosť. Jednoducho strach patrí k životu, tak ako radosť a šťastie.

Obrázok blogu

Horšie je, keď úzkosť sa premení na chorobný strach. To je už pre človeka horšie, no z vlastnej skúsenosti viem, že pri liečení fóbii, úzkostného stavu, strachu ako takého platí jedno porekadlo / prosím berte to obrazne / Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže.

Jednoducho človek sa k celej situácii nemôže stavať apaticky s tým, že beriem tabletky. Tie mi nepomáhajú, nech mi lekári zmenia liečbu. Nové myslenie, viera, pocit, že sa z toho určite dostanenem, a potom radosť optimizmus z pocitu z boja , ktorý ma s fóbiou čaká je veľmi doležitý, a taktiež radosť, optimizmus a pulzujúca energia z nového dňa. A samozrejme správne nasadená liečba, to však nechajme na lekárov - odborníkov. V tomto prípade vždy treba čosi robiť pre seba, pre vlastnú liečbu a v tomto prípade je to autogenný tréning, na ktorý sa vždy treba tešiť , mať z neho radosť, a prežívať ho naplno. Platí tu ešte jedno pravidlo, nepripúšťať si čierne myšlienky o strachu a úzkosti a nerozvíjať ich.

Možno si ktosi povie, ďalší mastičkár, ktorý sa nominoval na titul Mudr. a dáva rady. Lenže mňa sa tento problém týkal, musím povedať vďaka svojej vnútornej sile som sa z toho dostal a rád by som sa so svojími pocitmi s vami podelil.

Život prináša mnoho stuácii, ktoré tiež môžu vyvolať fóbiu. Jeden z takýchto prípadov je i môj:

Stál som na zastávke električiek, keď ma mladá mamička poprosila, aby som jej pomohol s kočíkom do električky. Akosi som neodhadol situáciu pri pomoci s kočíkom a na schodoch električky sa mi podvrtla noha Pošmykol som sa a spadol na kočík a tým pádom i na dieťa. Dieťaťu sa chvalabohu nič nestalo, matka bránila vlastným telom. Jej sa nalomil podpätok a celá situácia a jej scenár sa skončil katastrofálne. V tej chvíli som akosi viac emocionálne prežíval celú situáciu, plač dieťaťa, reči ľudí na vôkol a podobne. Rozbehol som sa a prešiel som pešou zónou k starému hotelu Slovan. Uvedomoval so si príliš ruch na hlavnej križovatke. Od tejto chvíle sa akosi prebudila fóbia z rušných ulíc a dlho dlho som sa jej nedokázal zbaviť, až mi pomohlo čosi čomu sa vraví autogenný tréning a vrelo to doporučujem každému, kto prežíva fóbiu ako chorobný strach.

Vďaka tomuto autogennému trénigu som sa z toho dostal. Odporučili mi psychológa, ktorý má Karlovú univerzitu, ba jeho učiteľom v Prahe bol i slávny Miroslav Plzák, lekár a veľký špecialista v odbore psychológia. A tak sa začal môj veľký boj a musím povedať, že bez autogenného tréningu by som sa z toho ťažko dostal. Boj trval celých sedem rokov a som rád, že na konci som stál ako víťaz. Celých päť rokov sa menila a striedala liečba, malými úspechmi, nie však natoľko, aby som bol spokojný. Strach z rušnej premávky pretrvával a i lekári boli sami bezradní. Až som sa posledné dva roky začínal liečbu deň, čo deň dvakrát denne autogenným tréningom . A úspech sa nedostavil okamžite, ale po troch týždňoch liečby som zistil, že mám viac optimizmu vžila a viac si verím. A to bol začiatok môjho víťazstva. Celé dva roky som doma robil podľa pokynov lekárov autogenný tréning, až na koniec som sa vybral do Bratislavy sám a prechádzal som takými križovatkami, že som sa sám divil, že to zvládam.

Fázy autogenného tréningu sú : uvoľnenie a doslovné, vnútorné preživanie toho čoho sa bojíte, strachu, s tým, že si podvedome vravíte " Vy strach nemáte nikdy ste strach nemali ". Vy si danú situáciu predstavujete a v predstavivosti vlastných myšlienok situáci zvládate. Navodzujete si podvedome dobrú optimistickú náladu, vytvárate si podvedome situácie, ktoré sú vám príjemné, a potom sa vrátite k svojmu problému s tým, že strach zvládate. Takáto relaxácia autogenného tréningu má trvať približne dvadsať minut. Každý deň je nutné v autogennom tréningu pokračovať , liečba sa nesmie prerušiť. Časom sa dostavia výsledky. A neskôr, keď sa v danej situácii nachádzate, iba si pripomeniete slová z autogenného tréningu, v danej situácii vás to veľmi posilní. Ak sa predsa dotaví strach, treba dýchať zhlboka, telo sa tým uvoľní a negatívne prežitie zo strachu za pár sekúnd opadne. Vo fáze uvoľnenia si uvoľňujeme svaly a vždy sa optimisticky navodzujeme na autogenný tréning. Je to veľmi dôležité, kŕčovité prežitie autogenného tréningu k ničomu nevedie.

A keď som sa svojho psychológa na koniec liečby pýtal kde nastal zvrat k lepšiemu povedal:

- Mali ste v sebe obrovskú silu a vďaka autogennému tréningu vašej pevnej vôli ste to dokázali. -

A tak v tomto prípade porekadlo Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže platí dvojnásobne. Toto je sila autogenného tréningu, ktorá dokáže zmeniť myslenie človeka a vyliečiť ho z chorobnej úzkosti menom fóbia.

Skryť Zatvoriť reklamu