Možno tieto slová niekomu znejú nadnesene, patetične, ale verte, nie je to tak. Od malička mám rád prírodu, zbožňujem ju. Môj otec je rybár, aj keď už veľmi na ryby nechodí, obaja milujeme rybárstvo. Tu niekde u otca sa začína úcta k prírode, ktorej ma učil. Častokrát mi vravieval, pripomínal, čo sa má, ako sa treba správať v prírode. Nikdy, ale nikdy nezabudnem na svoju prvú rybačku s otcom ako osemročný. Bože, ako ten čas letí! Sadli sme si na breh, bolo krásne slnečné počasie, vietor sa pohrával s vlnami, fúkal mi ostrejšie do chrbta, bičoval mi tvár. Miloval som rána pri vode s udicou v ruke. Práve tu som si uvedomil v akej krajine žijem. Milujem túto krajinku s tečúcími riekami dolu prúdom, s jej brehmi, so stromami, so všetkým, čo k nej patrí.
Je to moje drahé Slovenko. Slovensko, chcem ti povedať, mám ťa rád.
Častokrát keď už som bral svet inak a nebol som už dieťa, rozmýšľal som, či by som dokázal vôbec emigrovať. Veď politicky systém tohto nášho štátu nebol ružový. Socializmus, ktorý prekvital u nás bol zle nastavený. Nebol to socializmus s ľudskou tvárou, ktorú chcel Alexander Dubček, cez to všetko, by som emigrovať nedokázal. Nosím v srdci krajinu, kde mám korene a tu i zostanem. Študoval som v Bratislave, ako štrnásťročný som prišiel do veľkomesta z malého mestečka Čierna nad Tisou. Tu som sa vehementne začal venovať literatúre, veľmi som chcel byť básnikom. Veľa som čítal, písal noci a noci, tu som stretol prvých svojich veľkých učiteľov poézie, ako bol Vojtech Kondrót, Pavol Stanislav Pius, Jano Petrík, Pavol Hudák, Jožo Urban.Všetkým patrí moja srdečná vďaka, za to, čo do mňa vkladali.
A vďaka Vojtovi Kondrótovi som začal v týchto časom pracovať v Združení začínajúcich autorov, ktorým predsedom bol práve on. Tu sa začínala moja cesta po Slovensku, krížom krážom. Šiel som tam, tak kde to bolo potrebné: rôzne literárne podujatia, besedy, na ktoré bolo nutné ísť. Cestovať vlakom naprieč celým Slovensko, aby sme sa dostali včas na akciu, ktorú vždy viedol Vojtech Kondrót - literárny otec nás všetkých začínajúcich autorov. Sediac vo vlaku v kupé som hľadel cez okno a sledoval krajinu. Rád som pozeral cestou rieky, ktoré svojsky naberali svojsky smer, rád som sledoval Tatry, naše zasnežené Tatry. Slovensko som miloval a vždy milovať budem. Pretože je to krajina môjmu srdcu blízka.
Pretože Slovensko mám ťa jednoducho rád.
