Bola to cesta za kultúrou do Maďarska. V mestečku Palháza sa konalo 21.3. 2009 stretnutie básnikov z MedziBodrožia a básnikov z Maďarska. Zvláštnosťou tohto podujatia bolo, že stretnutie sa konalo so Zväzom telesne postihnutých v SátorUjhély. Každý básnik na tomto stretnutí mal určitý hendikep, čo myslím nikomu nevadilo. Pretože umenie nepozná rozdiely medzi ľuďmi. Veď umenie je ten pravý most, ktorý spája brehy. To platilo jednoznačne i pre toto kultúrne stretnutie v maďarskom Palháze. K takým básnikom, ktorí prekonali seba samých patrili István Halász a László Bodnár. Tí to už dá sa povedať zrelí básnici majú za sebou prvé skúsenosti vo svete literatúry i prvé knižky.
Beseda so športovým redaktorom a zároveň spisovateľom Andrásom Vassom malo obrovský ohlas. Tak ako jeho dve knižky Jedna športová rodina a József Garanyi a jeho začiatky. So zatajeným dychom sme počúvali životný príbeh debutujúceho maďarského prozaika Jánosa Sasváriho, ktorý pri úraze prišiel o obe nohy. Ako sám autor povedal, po tejto tragédii sa potreboval vypísať. Tak sa i stalo . Vznikol jeho román Ja Charón. Toto krásne podujatie prišli podporiť deti zo Základnej školy v Palháze svojim programom. V ich podaní zazneli maďarské, ale slovenské ľudové pesničky. Samozrejme ani seniori z domova dôchodcov v Palháze sa nedali zahanbiť. Na svoj postarší vek predviedli moderný tanec. Publikum sa im odmenilo obrovským potleskom. Kultúrna sobota slávila v Palháze úspech. Všetci sa dobre cítili. Odchádzali sme s príjemným pocitom, že umenie naozaj nepozná hranice. K záveru sme sa dohodli , že v týchto aktivitách budeme pokračovať a to na medzinárodnej úrovni.
