Ľudia však veria inej pravde, pravde z kríža, ktorého vyviera láska pre všetkých.
Zamilovanosť je základ k ceste ísť životom, milovať a byť milovaný.
Viera v Boha rozširuje rozhľadnosť na svet, ktorý vždy potreboval každé srdce, bez neho neexistuje láska, neexistuje obyčajný ľudský cit.
Vojna bola vždy verná smrti, nemá rada tých, ktorí chcú v živote nájsť zmysel jeden pre druhého. Úlohou kňazov je šíriť vieru a lásku rodinného krbu, pre všetkých s otvoreným srdcom, pre tých, ktorí dokážu milovať a nenávisť chcú zameniť za porozumenie, chápať sa a milovať.
K takýmto kňazom , ktorý šíril lásku s vierou v srdci, bol kňaz menom Svätý Valentín.
Pochádzal z mesta Terni, územie na juhu dnešného Umbria. V roku 197 sa v rodnom meste stal biskupom. Neskôr pôsobil v cisárskom Ríme, kde sa počas jeho života vystriedalo veľa vladárov. Jedným z nich bol rímsky cisár Claudia II.
Claudius bol známi svojou záľubou vo vojnových výpravách. Zastával názor, že ženatý muž je zlým vojakom. Zakazoval mužom ženiť sa. Podľa neho muža – vojaka, žena zbytočne rozptyľuje vášňou, čo prináša neúspech v každom boji.
Valentín napriek tomu tajne sobášil mladé, zaľúbené páry, až kým sa to nedozvedel Claudius. Ten ho okamžite uväznil. Traduje sa, že Valentín sa zaľúbil do dcéry žalárnika. Možno sa práve takto chcel vykúpiť smrti a znova byť slobodný. Pramene udávajú, že jej poslal i zaľúbený lístok. - Tvoj Valentín. – Jeho platonický vzťah mu nevyšiel a tak 14. 2 roku 269 bol Svätý Valentín popravený sťatím.
Do 14.2. do roku 496 , sa v Taliansku sa slávili pohanské sviatky, takzvané luperkálie. Luperkáliami Rímania oslavovali rímsku vlčicu. Podľa starovekej legendy vychovala Romula a Rema, ktorí neskôr založili Rím.
V ten dobe sa oslavovali i dni ženskej plodnosti bohyne Juno od zla.
Časom sa tieto oslavy menili na doslovné , bujaré orgie, a tak pápežom Gelasiusom I. sa 14. 2. roku 496 tieto pohanské sviatky zakázali a valentínsky sviatok začal nadobúdať svoju podobu. Aby však cirkev obyvateľom nahradila ich obľúbený sviatok, presunul Deň Svätého Valentína na 15. 2.
A od tej doby sa tradujú začiatky histórie osláv Valentína.
Myseľ každého zamilovaného je jasnejšia, ak myslí na lásku, rozdáva sa naplno a nie je na to vôbec potrebný ani spomínaný valentínsky sviatok.
Valentínsky deň by mal byť každý deň v roku, akousi úrodou ovocia menom láska.
Svet by sa menej nenávidel, neubližoval by si a všetci by sme boli ako šťastná rieka, plná pokoja, čakajúc na svoje brehy, dobyť svoje brehy, ako dobýja ženské srdce každý muž, keď miluje čisto a úprimne.
