bol som hrdý, že máme takých dobrých spevákov ako je Pocisková Mikulčík. Nesklamali. Zaspievali svoj duet viac než dobre. Nela Pocisková napriek svojmu zdravotnému stavu dokázala, že má v hlase zlato. Prekvapili ma jej vysoké tóny a celkový jej spev. Samozrejme i k môjmu obdivu patrí Kamil Mikulčík. Celý výber postupujúcich do finále sa mi zdal komerčný. Do finále sa vyberali pesničky melodické, až príliš zkomercionalizované. Pravde podobne tu ide o biznis, aby sa takáto hudba dobre predávala. Žial mám dojem, že postúpili takí, ktorí postúpiť vôbec nemali. I tvorba nemala nič spoločné s umením. Skôr s kabaretom , čo do súťaže Eurovízie vôbec nepatrí.
Na jednej z maďarských rozhlasových staníc som si vypočul rozhovor maďarského odborníka na Eurovíziu, ktorý na otázku, či Eurovízia je spolitizovaná / respektíve výber a víťaz Eurovízie či sa vyberá podľa toho kľúča /. Odpoveď ma prekvapila. " Áno Eurovízia má tento kľúč od dverí. " Bola odpoveď odborníka. Potvrdilo sa, to staré politikou hýbe svet. Žiaľbohu sú veci, tie nezmeníme aj keby sme ako chceli.
Pocisková a Mikulčík zanechali za sebou dobrý dojem. Dokázali, že sa v show biznise a hudobnom svete nestratia. Majú najviac a vždy navrch. Veď Nelin hlas bol naozaj krásny ako je samá Nela. Čistý prenikavý, lahodný. Jednoznačne sa na tom zhodneme. Nela a Kamil nevycestovali do Moskvy zbytočne. Dali o sebe vedieť. Pokiaľ sa filozofia Eurovízie nezmení a výber víťazov do finále bude taký aký je doteraz, Eurovízia nebude mať žiadnu cenu. Ak sa nebude posudzovať umelecký dojem a výkon Eurovízia je o ničom.
