Slovenka ako rodinný časopis

časopis Slovenku prinášala poštárka. Mama sa vždy do nej tak zahĺbila, že nevedela odnej oči odtrhnúť. Len tak som sa mami opýtal:- Mami, čo čítaš ?Podala mi časopis : - Zober a čítaj -Bol som vášnivý čitateľ. Tak som začal čítať prvé stránky tohto časopisu. A vážne zaujal ma. Dokonca i otca, ktorý si tiež v ňom našiel to, čo pre seba.Roky utekajú z chlapca stal sa zrelý muž, Slovenka však ostala v obľube. Stal sa z nej rodinný časopis. Priateľka naň nedá dopustiť. Tak každý týždeň putuje z ruky do ruky. Samozrejme čítam ju i ja. Slovenka ako časopis ostáva vždy dobrý spoločník.Veľmi som sa tešil a dodnes sa teším na ľudské príbehy zo života, ktoré rozprávajúo osude bežných ľudí. Majú v sebe neskutočnú silu a energiu,i keď ich život podrazil. Mám rád príbehy, kde sú obyčajní ľudia hrdinovia a nie tie vyumelkované celebrity. Bolo obdobie keď Slovenka prebrala komerčný štýl. Bolo to za šéfredaktorovani Anny Ghanamovej. Vtedy sa Slovenka zkomercionalizovala. Stránky boli samé celebrity. Akoby Slovenka mierne povedané strácala vlastnú tvár. No treba povedať opäť nabrala nový štýl a teraz je to stará dobrá Slovenka. A Slovenka včera a dnes?To sa nedá porovnať. Slovenka dnes ako by nadobudla nový kurz. Je stále lepšia a lepšia. Slovenka v minulosti? Veľmi som sa tešil na poéziu renomovaných básnikov. To bola pre mňa ozajstná lahôdka. Vždy ma verše každého básnika potešili. Hlavne však verše Milana Rúfusa. Tie boli doslova balzamom na dušu. Maestro nám milovníkom poézie nesmierne chýba. Slovenka je a ostáva časopisom, ktorý oslovuje celé generácie.So Slovenkou prichádza pohoda, príjemné čítanie a vždy je tým malým zázrakom pre celú rodinu.Nech Slovenka ešte mnoho rokov prináša to pravé svetlo pre každého čitateľa. Nech ostáva Slovenka tým, čo vždy bola. Dobrým a skvelým časopisom pre všetkých.