Názov dňa pochádza zo zvyku páliť bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používal pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu kresťanstva.
Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa, či smerovania vlastného života. Vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu. Zvláštnosťou Popolcovej stredy kedysi bolo, že ženy chodievali z kostola rovno do krčmy. Či sa patrilo, či nie, ale bolo to tak, tu sa skladali na pálenku.
Prípravný obdobím pred Veľkou nocou v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách, v Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pre Veľkou nocou / medzi 4. februárom a 11. marcom /. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu kňazi , alebo diakon v takýto predveľkonočný čas na omšiach robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami : - Pamätaj, že prach si, na prach sa obrátiš. -
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8.storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov , ktorí v tento deň začínali cestu pokánia .Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostaní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu nahradilo značenie krížika na čelo.
Greckokatolíci / byzantského obradu /, ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci / latinského obradu / . Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pre Lazarovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú greckokatolíci aj soboty a nedele / zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú /. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie , zmenu zmýšľania nad svojím životom. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - stredy a v piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriaci rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary , bohoslužba nemá anaforu / eucharistický kanón / premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň , na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho, či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.
Z histórie :
V učení Dvanástich apoštolov zo začiatku 3. storočia sa odporúča jeden až dvojdňový pôst pred krstom a dvoj až trojdňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul štyridsaťdňový pôst, ktorý sa odporúčal veriacim už na začiatku 4. storočia. Číslo štyridsať malo svoj posvätný význam : Ježiš Kristus sa pôstil štyridsať dní pred svojím verejným vystúpením , štyridsať dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, štyridsať dní sa pôstil Mojžiš na vrchu Sinaj, štyridsať putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrch Horeb, kam k nemu prišiel Boh.
Pôvodne pôstne pravidlá boli veľmi prísne, dovoľovali požívanie jedla len jeden krát denne. Okrem toho boli sprísnené abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky, napríklad maslo, syry. Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a pôstenia boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini. Pôstné obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte do nedávna nazývala Quadragesima / grecky tesserakostes /, t.j. štyridsať dni pred Veľkou nocou.
Začiatkom 5. Storočia sv. Maximus, turínsky biskup zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali : Septuagesima - táto nedeľa bola u nás známa pod menom Deviatnik, potom sú to nedele : Sexagesima a Quinquagesima. Spolu so štyridsaťdňovým pôstom tvorili prípravu, symbolizujúcu sedemdesiat rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký / 590 -604 / pred narodením Krista vytvoril pre tieto osobitné prosebné v modlitby. Pápež Alexander III. /1159 - 1181 / nariadil, aby sa spev Alleluja - podobne ako v štyridsaťdňovom pôstnom období nahradili invokáciou / Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae / Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy /. V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ cez rok.
