keď ako študent som chodil do literárneho klubu v Dome ČSSP. Bolo to v rokoch 1983 - 1989, keď kultúra mala prvoradé miesto a drala sa do popredia. Na kultúrnu činnosť sa jednoducho museli nájsť peniaze. Dnes? Bohužiaľ na takéto aktivity sa ťažko zháňajú financie. Pritom stretávanie sa mladých autorov, so skúsenými spisovateľmi, či básnikmi prináša veľa pre samotného adepta literatúry. Učí sa ovládať spisovateľské remeslo. Spoznáva ľudí a treba povedať, tá atmosféra, ktorá je v klube sa nedá opísať. Nedá mi, aby som pripomenul, že mnohí tieto literárne kluby zatracujú. Nevidia v tom zmysel. Po niektorých mladých básnikov a prozaikov som sa pýtal, prečo nechcú chodiť do literárnych klubov. Vraj stretnutia sú fádne a nezaujímavé. Áno mení sa generácia a ňou i názory na literárne kluby. Nie každého takéto stretnutie vie osloviť. Mnohí si neuvedomujú o čo prichádzajú. To hlavné gró, tá atmosfera, ktorá dýcha a prekypuje umením, ktoré spája dáva silu, energiu písať a byť vzdelaný. Literárne kluby mali a vždy budú mať zmysel. Prvou lastovičkou takéhoto druhu bolo literárne stretnutie v Dome ČSSP. Viedol ho už zosnulý Vojtech Kondrót, básnik, priateľ a hlavne človek v jednej osobe. Tá jeho charizma, priamosť, otvorenosť, no hlavne cesta ktorou kráčal k mladým autorom a pomáhal im byť skutočne dobrými a kvalitnými autormi. Aby raz mohli povedať sme zrelí na tvorbu, sme básnici a prozaici. Výchova mladých ležala Vojtovi veľmi na srdci. Stretával sa s mladými i mimo literárnych klubov. Na Michalskej v Bratislave U Michala sme sa stretávali vždy s dobrou náladou, načúvali sme človeka, ktorý rozprával o literatúre, poézii a kliesnil nám cestu za umením.
Ďalším takýmto literárnym klubom je literárny klub v Spišskej Novej Vsi. Tu sa vychovalo mnoho kvalitných literátov, ktorí brázdili literárne súťaže po celom Slovensku a vždy doniesli nejaké ocenenia. Vedúcim je Jano Petrík, ktorý prevzal štafetu od Vojtecha Kondróta a kráča v jeho šľapajách. Literárny klub v Spišskej Novej Vsi patrí k najlepším literárnym klubom na Slovensku, čo sa týka kvality. Veď mená ako Garan, Karpinský, či Lucia Egennhoferová rad ďaľších nových autorov hovoria samí za seba.
Pamätám si celoročné stretnutia členov literárnych klubov. Boli to fantastické stretnutia. Byť v kontakte s ľuďmi, s priateľmi, ktorí majú rovnakú krvnú skupinu a blízko k literatúre. Akoby to bolo dnes. S literárnými klubmi sa viažu mnohé krásne spomienky na ľudí a hreje Vás pocit , že literárne stretnutia takéhoto typu vždy pookrejú človek a dajú nový zmysel písať a tvoriť pre svojich čitateľov.
