I keby som mohol piť a fajčiť, veď som básnik, spisovateľ, nikdy by som neuprednostnil alkohol pred rodinou. Som básnik a spisovateľ, ktorý uprednostňuje rodinné zázemie, než navštevovanie stretávanie sa priateľov v krčme. Ale to už je téma iného razenia, téma o mne.
Ale nie o tom som chcel.
Vraví sa, že alkoholizmus je choroba. Bez pevnej vôle sa táto choroba nedá liečiť. Stačí si uvedomiť, že príležitosť sa vždy nájde. Rodinné oslavy, rôzne výročia, svadby , krstiny, oslavy v práci. I tam mnohí dvíhajú tajne pohár tak, aby o tom zamestnávateľ nevedel. Ani si neuvedomujú jeden veľmi dôležitý životný slogan: K poháriku, pohárik, časom je zo mňa alkoholik.
Časom a určitou dobou sa vytvára na alkohol návyk, to ani netreba hovoriť. Veď sypať hrach na stenu sa neoplatí. Mnohí to poznajú z vlastnej skúsenosti.
Hovorme radšej o tom, ako trpí rodina, deti, žena, matka, manželka. Hovorme radšej o fakte a skutočnosti, keď muž v krčme rozoberie všetky témy, a dá si poradiť od kamarátov s pohárom v ruke. Keď príde domov, a ukáže, že on je hlavou rodiny. Vie urobiť rázne poriadky v rodine. Ženu zbije do krvi a je to. Na druhý deň s opicou na krku sa líška svojej žene, strúha dobrotu. Ale rodinný kolotoč sa opakuje. Cesta do krčmy, bitka v rodine z jeho strany, keď trpia i deti.
Aké to má ťažké žena, matka, keď sa nevie vymotať z tohto klbka?
Ľahko sa povie:- Rozveď sa! - Netrp mu! -. Je len zpolovice dobrá rada. Ale kam s deťmi, kto prichýli, ženu, ktorá má ešte malé deti? Kto? Kladiem otázku a dovoľujem si na ňu i odpovedať. Hádam nikto. Rodina? Však i tá sa občas obráti proti vám, keď to najviac potrebujete. Kamarátka? Veď tá má svoju rodinu. Dlho sa u nej zdržať nemôžte. Byť komusi na obtiaž, je zase zo strany trpiacej matky s deťmi veľmi nepríjemné.
Žena je stvorenie, ktorá si zaslúži úctu, porozumenie, pohladenie a hlavne lásku. Áno lásku zo strany samotného partnera. Žena je tá, ktorá bola ospevovaná už v starom Ríme, žena, ktorej materstvo a starostlivosť o deti bolo dané. Ale i starostlivosť o rodinu je perketou samotného muža. Nie navštevovanie pohostinstiev a rôznych putík, kde sa peniaze míňajú dole hrdlom a musím povedať zbytočne.
Dalo by sa povedať, že alkoholizmus, je dosť závažný problém. Netýka sa to iba obyčajných ľudí. Je to problém celebrít, hercov, umelcov, básnikov, spisovateľov. Veľmi ma zaujal životný príbeh Miloša Kopeckého, fenomenálneho herca, ktorému mamka zomrela v koncentráku. Nikdy sa nevedel vyrovnať s touto traumou. A pritom aký to bol veľký herec. Dalo by sa povedať, bol i herec - komik. A pritom nik z nás divákov nevedel, aký pohnutý osud mal tento človek. I on bol ten, kto sa priatelil s pohárikom. Bol alkoholik Čo chcem tým naznačiť?
Ako som povedal. Alkoholizmus je choroba. Ten kto začal, alebo začne piť, musí mať na to nejaký dôvod. Sú prípady, a nie je ich málo, keď mladí pijú, žúrujú. I tam sa časom vytvorí akýsi návyk na alkohol. Nech je to akokoľvek. Treba týchto ľudí pochopiť, pomôcť im. Pretože alkoholizmus je ako droga, na ktorú si navyknete a neviete, alebo nedokážete sa jej zbaviť.
A opäť je tu žena, manželka, ktorá dokáže pochopiť. Niekedy žena nepochopí svojho muža. Pretože nevie zabudnúť na to všetko zlé, čo jej muž vykonal.
Správna žena vždy pochopí svojho manžela a pomôže mu. Podá mu pomocnú ruku, aby sa z tejto situácie dostal. Opäť je tu žena, ktorá stojí na prahu problému a rieši ho. Ako vždy, ako stále, riešila rodinné problémy. Preto si dovolím vysloviť čosi, čo nech neznie, ako moralizujúca reč. Vážme si ženu, matku, manželku. Dajme jej pocítiť porozumenie, láska od svojho muža.
Pretože verte, žena si to naozaj zaslúži.
