Rodina ten základ a čo najpevnejší, ktorý má korene hlboko v nás. I porekadlo vraví : Zasaď strom, postav dom. Mnohí ten strom zasadili, ale nepostavili ten pomyslený dom. Chceli , túžili ho postaviť. Osud bol k nim krutý a rodinu si nedokázali vytvoriť. Rodičia sú práve tí, ktorí dávajú základ domu, v ktorom keď krb horí od srdca je šťastný každý. Rodičia, akí krásní pojem. Dávajú toľko tepla, toľko istoty a my sme k ním občas tak nespravodliví. Ukĺzne nám slovo, ktoré potom ľutujeme. My ich však raníme, to bolí o mnoho viac.
Čím viac dozrievame, starneme si uvedomujeme i my raz budeme rodičia. Obzrieme sa za seba a je nám ľuto, že sme konali práve tak. Rodičia, tí praví rodičia, vždy chcú svojim deťom dobre. Snažia sa postaviť dom, aby miesto v ňom bolo pre každého. Aby to teplo bolo cítiť, že sú rodičia, ktorým závisí na budúcnosti vlastných detí. Viem nájdu sa i takí, ktorí si tento fakt neuvedomujú a nie sú ozajstnými rodičmi. Ich deti im ťažko poďakujú za ich starostlivosť, ťažko im povedia otec, mama. Je to rana na celý život. Vždy to poznačí človeka, nielen ako dieťa, ale i ako dospelého. Nemať rodičov, nepocítiť milé slovo, nepocítiť obyčajné ľudské pohladenie je ťažké. Sú, ale rodičia, tí by svojim deťom zniesli i modré z neba. Zasadili strom, postavili dom.
Deti vyrastú a odrazu chcú vyletieť z rodného hniezda. Chcú skúsiť svoj prvý let. Žiť podľa pravidiel, podľa ktorých žili ich rodičia. Odrazu v dome začínajú prvé hádky, roztržky, nedorozumenia. Chyba je v generačnom rozdiely. Starší ľudia, akoby nedokázali pochopiť mladých. Akoby zabudli na to, že i oni boli mladí. I oni túžili byť v plnom rozlete. Vychutnať let a nad svojim rodným hniezdom a odletieť s tým , pre ktorého bije ich srdce. Prvé údery, pády a vzostupy. Bolí to veľmi.
Pritom by stačilo tak málo. Chápať sa navzájom a byť k sebe tolerantní. Čím viac človek dozrieva, pozerá sa za seba chápe svojim rodičov, ich pohnútky a názory. Veď i oni, ich deti sa už stali dospelí. Majú zodpovednosť za svoje vlastné deti. Chápu mnoho vecí, ktoré doteraz nechápali, alebo nemohli pochopiť. Starnú a stávajú sa rozumnejšími. Vracajú sa radi do domu, v ktorom vyrastali. Hľadia na strom, ktorý mohutnie a košatie zároveň. Dáva plody a oni ich oberajú. V mnohom sa podobajú na vlastných rodičov. Robia tie isté chyby, boja sa o svoje deti. Čudujete sa im? Veď zasadili strom a postavil dom.
