Už samotná atmosféra poludnia ma naladila na tú správnu strunu. Sadol som si k fontáne na lavičku a vychutnával oddych a relax. Porada začínala neskôr, tak som bol kráľom času. Holuby zlietali k lavičkám na krídlach, túžiac hľadieť slnku do tváre. Vždy bolo času, slnečné lúče doslova pálili, bolo treba ísť niekde do chládku, tak som sa vybral do letnej reštaurácie osviežiť sa . Pri pohári čapovanej kofoly sa deň zdal príjemnejší i poludnie sa zdalo znesiteľnejšie.
Objednal som si obedňajšie menu, keď k stolu pristúpil mladý muž. Nepovedal nič, položil na stôl porcelánového slona so zdvihnutým chobotom a ceduľku - Pomôžte hluchonemému. Cena suveníru sú dve eurá. - Takéto porcelánové sloníky prinášajú vraj šťastie. Mysliac na tento fakt, som sa z jednal s mladým mužom, navrch som ešte pridal jedno euro. Sledoval som jeho prekvapenie v očiach, ktoré sa mu blysli šťastím. Ja spokojný, že som spravil dobrú vec, som mal pokoj na duši. Bol som nesmierne rád, že sme si tak porozumeli.
Na druhý deň nám prišla faktúra za spotrebu vody za rok 2009. Už som šípil opäť budeme musieť načrieť hlboko do rodinného rozpočtu, nedoplatok nás určite neminie. Aké však bolo s priateľkou naše prekvapenie , keď sme sa dozvedeli, že máme preplatok 186 eur. V tej chvíli som sa pozrel na porcelánového sloníka. Tak toto je to šťastie, ktoré si priniesol do domu? Položil som si v duchu otázku a myslel na mladého muža, ktorý k šťastiu potreboval tak málo, stačilo si od neho slona v porceláne a čakať na šťastie, ktoré keď sa unaví sadne i na slona. To šťastie sa muselo poriadne unaviť. A my sme boli radi, že neobrátilo chrbtom k nám.
