Akoby sa zastavil čas.
Hodiny zadriemali na stole.
Poznám ten zvláštny okamih.
To ráno s vôňou mamy -
položí na stôl
svoje ubolené ruky,
v tej chvíli zabúdam,
čo trápi ma.
Jej dlane si vážim
ako slovo vložené
do mäkkého chleba.
Tie túžby rozdať sa
do poslednej omrvinky.
Tá múdrosť vyčítaná
z vrások ako bestseller.
Obrátiš list v kalendári
a pochopíš.
Prišiel čas zostarnúť.
To je to pravé umenie žiť.
Vždy potrebuje celého človeka.






