Je deň čistý a voňavý,
akoby priamo vypratý v Arieli.
Sú spomienky akurát hodené do trávy
pod slnkom, pod ktorým sme sa milovali.
Sex v trojke: ja ty a slnko,
od ktorého nám horeli dlane,
o srdciach našich nehovoriac.
Deň rezal lúče ako na brúske čas,
ktorý sa v ten čas nezastavil,
tak hlboko som ťa pil,
že smädný som aj teraz v tejto chvíli.
Je ráno – utorok,
presne taký ako vtedy.
Hádžeš na mňa
svoj úsmev, vietor rozvieva
tvoje vlasy ako pšeničné klasy,
vždy tak hebké, tak voňavé.
Sú také dni,
keď si krajšia i po rokoch každý deň.
Leto slnku nezaspieva nikdy
svoje rekviem,
možno iba Habera svoju Severanku.
I po rokoch a to sú už roky,
milujeme sa ako búrka
s rodiacim sa dňom pred svitaním,
lenže bez slnka,
bez svedka tretej osoby,
to nám už nedrží sviečku.
Milovanie ako oheň v básni,
je krásne predsa vo dvojici.
Milovanie ako búrka v básni.
Prosím ťa všetky naše túžby zhasni,
v území priestoru, v našej spálni.
Horím..., horím....,
Len telo prosím nerozpáľ mi !
