opäť zaujala a patrí je pevné miesto v slovenskej poézii, ako takej. Milan Rúfus, i keď jeho básnické sviece zhasli ostáva vždy maestrom poézie. Každé slovo v tejto zbierke / a je nutné podotknúť nie len v nej / má svoju váhu. Každá metafora svedčí o jednom. Básnik Milan Rúfus nechával každú metaforu dvakrát dozrieť, aby padla na úrodnú pôdu. Tak básnik vytvoril súbor 41 neopakovateľne krásnych básní. Dýcha v nich Božie slovo, Kristova láska, ktorá oslovuje mnohých a Rúfusova poézia zvlášť. Je to obhliadnutie za celým jeho život, za/ detstvom - tou krajinou za domami /, za láskou , za mladosť, ktorá kypí v každom človeku. Ako klasik vraví "Postoj si chvíľa si krásna."
I my sa obzrime za básnickou zbierkou Ako stopy v snehu. V tomto testamente nájdeme básne v ktorých , akoby sa básnik lúčil so životom, akoby cítil, že prichádzajú jeho zrátané dni. Milan Rúfus sa s pokorou pozerá Bohu do očí. Je vyrovnaný so skutočnosťou, že jeho život sa pomaly uzaviera. Z básní cítiť melancholiu, ale zároveň i silu, odhodlanie a neskutočnú vieru v Boha, ktorá nám čitateľom zohrieva srdcia a dáva istotu ďalej s Rúfusovou tvorbou ísť ruka v ruke. Pretože žiadny básnik nezomiera. Zvlášť to platí o Milanovi Rúfusovi. Jeho básne tu ostávajú navždy, sú studňou, z ktorej mnohé a mnohé generácie budú piť. Posledná zbierka básní Milana Rúfusa je ozajstným klenotom lahodným pre oko čitateľa. V tejto zbierke naozaj akoby básne boli stopy v snehu, no sú to stopy, ktoré sa v našich srdciach nikdy nestratia.
Už úvodná báseň Stopy snehu hovorí: str. 6 /Má báseň, má čo chcela/ Niet slová ligotavé/ Pamäť má sídlo v hlave/hlava je už biela/ a hlava je už sama./ Sama je./ A tá úmera/ čo sa rodí - umiera /.
Naozaj sú to stopy v snehu, v ktorých sa čitateľ nestratí. Maestro sa vyznáva z prvých lások:v básni Chlapcove prvé lásky str.25:
/Srdce mu dosvedčí/, že nebolo i veľa/Spočiatku to bol neznámy šepot tela/ Vstup do tajomstva?/ Nie vstup do hádanky/Neznámy nepokoj z neznámosladkej ranky/. Básnik sa vracia k svojej jedinej dcére Zuzanke str.40 a dodáva: /Raz pre úžas, raz pre útechu, je tvoja navždy mimo hriechu,/ naveky detská hlávka/ Moje dni naplňa od zeme po oblohu/ To nie je hlávka, dcérenka, to je lávka, po ktorej prechádzam/ nad prázdnom sveta k Bohu/ . Zuzanka je pre básnika to najdrahšie a je vďačný Bohu za tento večný dar.
Zbierka sa nedá ináč zakončiť ako poslednou básňou. Post scriptum str.61
Povedz mi, ja sa nebránim/ samote ani biede, čím bol môj život ?/ Hľadaním/ Hľadaním odpovede/ Ibaže ústa tajomstva/ nie sú až také zdielne/ Čím bol môj život?/Trvalým úžasom z Božej dielne/
Básnicka zbierka Milana Rúfusa Ako stopy, zanechá v mnohých skutočné stopy po poznaní poezie a slova maestra, ktorá žije a pretrváva hádam veky.
