Písmo:
A-
|
A+
Vo vlastných stopách,
vlastný dych.
Všetko tak vlastné,
blízke i vzdialené.
Na ceste kríž a kamene.
Práve toho sa bál.
Pršalo, akoby sa mračná
v modrý atrament rozliali,
a nechali škvrnu na jeho duši.
Deň ako neha v matkinej tvári.
Stromy, ktoré pod oknami mlčia.
Padnú tí, na ktorých
sa vrhá tma vlčia.
Poludnie biele je,
na záclonách zadriemal sneh.
Kto z vás položí
vlastnú hlavu na klát?
Pravda vždy zvíťazí.
Teraz, zajtra, tisíckrát.
