
Mesiac sa blysne
ako šťuka v dravej rieke.
Noc si pýta tento obraz.
Nahýnam sa nad stolom,
vlastnými myšlienkami
tavím slovo na báseň.
Jeseň ukrytá v lístí už spí.
Tma je pokrvným bratom svetla.
Verí mojím myšlienka.
Verí na tento okamih.
xxx
Ráno, keď sa brieždi v slove,
je čas na poéziu.
Pristúpim k oknu,
deň sa pomaly dvíha
ako kotvy v prístave.
To zvláštne ticho v srdci.
Tak sa rodí poézia cez dlane básnika.






