Ženy a jesenný dážď zásadne nekradnem.
Kráčame mu oproti,
kým si nekúpim dáždnik
a nebudeme šťastní do poslednej kvapky.
Držíme sa za ruky. Som tak rád.
Teraz už viem, prečo každý nosí
v srdci jesenné kvapky,
ktoré rozsvietia nový deň,
Lúčiš sa so mnou.
Odchádzaš s večerom na perách.
Zajtra prídeš opäť.
Myslím na daždnik,
pod neho skryjem raz naše tajomstvo,
do sychravého času.
Jeho kód k tajnej šifre
budeš poznať iba ty
a tichý jeseňou navigovaný dážď,
ktorému vystieram svoje ruky.
To jediné bohatstvo pre teba.






