Písmo:
A-
|
A+
za Tvoje pozorné oko, ktorým strážiš svoje ovečky.
zapriahnutý do vlastnej bolesti ako do vlečky.
Za tvoje láskavé dlane ako chlieb na nedeľnom stole,
prestretý starou mamou, keď už cítila, že prichádza jej čas,
za každý slnkom naplnený klas.
Za Božie ticho, ktoré preruší iba hlas slávika,
za každú noc, ktorá každé ráno svetlom odmyká.
Prosím ťa, Pane, ešte dnes, každý žiaľ v radosť skries!
S Božou nehou na perách ako náš Pastier správny.
Prosím ťa, Pane, vždy silu daj mi.
do bezbranných mojich rúk ako jeseň, do ktorej prší čas.
Teraz, v tejto chvíli, naveky, i tisíc raz.
