Obloha sa jarí v blankyte,
Ruže dávno zaspali vo váze.
Slová sú v srdci ukryté,
vlastné stopy v obraze.
Tá pravá jar z rúk básnika,
s farbami dúhy nad obrazom.
Čosi sa nové rodí, čosi nové zaniká...,
mení farby, náhle, na povel razom.
Zima už dávno vyprala si perie,
vie, je čas odísť potichučky.
A jar si iba právom berie,
to tajomstvo posledného stisku kľučky.






