Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Srdce sa trhá v smútku na mraky,
deň je v obraze premlčaný čas.
Nad hradom vzlietli čierne vtáky,
viac nedozrie na poli letom plný klas.
Búrka sa nesie v čase za oknami,
ten príval dažďa, kvapiek v popredí.
Taký je teda osud – navždy daný,
ruže zaspali v zelenom papradí.
Miloval Omar svoju krásnu Fatimu,
vykopaná studňa dávno nemá je.
Skala pod ňou sa mení na hlinu,
ľudský pot v ohni všetko rozpovie.
Len rokmi mlčí starý opustený hrad,
ktosi miloval do posledného dychu.
Na tisíc túžob vášni, na tisíckrát,
láska zlomila hradbám vlastnú pýchu.
Omar a Fatima - nesmrteľnú lásku odkrýva (zdroj: www.gooogleobrazky.sk)
