
Si moje srdce na úver,
žijem ťa deň,
čo deň na splátky.
Dýcham, milujem
s tebou dávno stratené.
Dnes sú tvoje ruky cez moje brehy,
plné strát a nálezov.
Strácam sa v tebe,
a znova nachádzam sa
v tvojich očiach.
Chveješ sa pritom do posledné listu,
zrelá na plachosť
túžby milovať,
Slovo po slove, si moja spoveď,
hreje, zároveň i bolí....,
Raz zhoria naše sny
na rukách menom svet.
Skrotený vietor
sa oprie o hradskú.
My vykročíme vlastnému osudu vpred
a budeme myslieť na lásku.