Tma sa spúšťa
ako starý singel Rolling Stones.
Noc dýcha z plných pľúc.
Srdce sa trhá na mraky,
bezradnosť chytá sa do siete.
Ver, niet kam ujsť.
Mesiac pláva cez modré Benátky,
sú chvíle, keď sa chvejem
ako v hore strom.
Mám prázdne dlane,
sny, zatiahnuté na uzde,
ktoré sa nikdy nesplnia.
A možno je to práve v tom.
Každý muž má právo snívať,
mať vlastné ideály,
postaviť ich na piedestál,
vstať a ďalej ísť.
Mať v sebe
kúsok z rozprávkového princa,
veriť, že sa stratí,
to, čo ho sme najviac báli.
Reštartovať vlastné svedomie
a šťastný byť.
Noc je tichá galéria obrazov,
kráča ticho pod oknami,
a básnik vyrovnaný s vlastnými snami
čaká ráno,
v ktorom svitá cez báseň.







