Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
/prepracovaná verzia jednej básne....., /
Na námestí stojí kostol
ako v plameni svieca pri oltári.
Je nedeľa -
a Pastier na oblohe dáva
znamenie svojim ovečkám,
aby vstúpili
do Božieho chrámu
a zasvätili sa modlitbe v srdci.
Tak vojdem,
v plameni sviečky
spálim svoje hriechy.
Poprosím Boha,
nech mi je odpustené,
pre plač na bolesť medzi dlane.
Vlastné slzy,
z ktorých vždy prší soľ,
jatria rany, až sa dvíha kríž.
Nebo, ten prestretý stôl
pre všetkých,
z ktorého nikdy neubúda.
Raz to, drahá mama, pochopíš!
To teplo v žilách, ktoré prúdi
ako bezbrehá rieka,
ten Boží dar,
každú nedeľu pre človeka,
zúfalo veriť do beznádeje,
milovať srdcom,
a mať ťa neskutočne rád.
Ten Boží dar,
vykročiť cestou k Bohu,
mať v srdci vlastné zvony
a nechať ich slobodne znieť.
