Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
i súmrak v matkiných rukách sa zdá krajší večné slnko na dlani (zdroj: www.googleobrazky.sk)
Moje detské dlane rokmi zdrsneli,
stal sa zo mňa muž, ktorého vlastný kríž
je väčší ako osamelý vesmír v tvojej dlani.
Je cesta k miestam, kde sa kríže
hrdo týčia a zem každý večer sladko zaspáva.
Nebo je nedeľný stôl s tvojimi vráskami,
ten dáva viac ako môže dať.
Si vždy plná lásky k vlastnému dieťaťu,
vo vlasoch tvoja biela inovať.
Každá cesta sa raz skríži so zelenými tujami,
Niečo ako medzi zemou a nekonečnými snami.
Ešte je čas..., do života zakvitli jesenné ruže plné lupení.
Viem však, ten čas príde, ten čas sa raz naplní......
Ostanem stáť uprostred cesty osamelý.
Srdce zatiaľ neustále velí - Byť synom pre tvoje dlane,
pre ktoré dýchajú šťastné rána.
Nebolí viac žiadna rana...,
kým som, mami, pri tebe.
