
Aktivovaná tma
a reštartované hviezdy.
Mesiac v splne
a iné zvláštne obrazy.
Sú okamihy, položíš
myšlienku na papier,
pomaly, ale iste slovo
začne kráčať k poézii,
a ty vo vlastných stopách
hľadíš do svojej minulosti,
v ktorej sa zrkadlí polnočný čas.
Meníš noc na svetlo pre báseň.
Rozložíš jarné siete,
necháš slová ako vlny,
splynúť len tak,
a čakáš na sútok riek srdci
v jediný pevný breh.
Je treba vyniesť
sny a a ideály na skalu,
ruže v nej jarou zakvitli.
Nebo v šelestí lístia
chladný vietor kolíše,
iba slová ako chlieb,
ten pocit istia a vravia si.
- Nech rodí sa báseň, nech! –
Stačí vždy veriť na zázrak.
Raz cez slovo bude
brieždiť sa každá báseň.
V lesku rána zabliká deň,
už teraz to presvedčivé vypoviem.
Veriac na ticho, s perom v ruke,
ktoré rozpráva na plameň,
na raj v srdci menom
báseň na každý deň.