Rozprávka pri mori
Spálená ruža na popol.
Večer sa spúšťa
ako divadlo za oponou.
Noc spí v prístave.
More je večný básnik,
keď kladieš verše na vodu.
Obraz plný búrky,
rozprávajúcej sa s vlnami.
Stačí sa nadýchnúť.
Stáť pevne na zemi
a uveriť, že každá rozprávka
má svojho Malého princa.
Noc kráčajúca k ránu
Rozhojdám
spomienky vo vetre.
Jeseň zúri na vlnách.
Do šálky čaju pridám
ukradnutý mesiac.
Chýba mi jeho lúč.
Nebo, tá večná galéria.
Boh ju nikdy
nevydraží na aukcii.
Všetko je umenie.
Jeseň, v ktorej dážď
sa bozká s kvapkami,
noc vyzlečená z tmy,
kráčajúca k ránu.
V básni prebúdza sa deň.
Svitá konečne.
Zvláštná chvíľa
Oči ponorené do rána.
Perom sa vlievam
do vlastej spovede.
Ty šte spíš.
Ráno stúpa k vrcholu,
s krídlami i bez.
Vtáci za oknami skrývajú
svoje tajomstvá,
nesú ich oblohou,
ten malý kúsoček z nás.
I básnici majú krídla.
Búrka v priamom prenose
Jeseň vystretá
ako Kristus na kríži.
To obdobie chladu,
keď zamŕzajú
vlastné myšlienky.
Za oknami vietor ostrý
ako slová kritika.
Všetko je márne.
Kocky sú dávne hodené.
Október nemá
čas na poéziu.
Sú rána, keď papier
potrebuje slová.
Búrka istotu, že hrá prim.
Sobotné ráno
Zarosený deň dvíha sa
zo stebiel trávy.
Horúci vietor fénuje
vlasy klasom z dlhej chvíle.
Najvyšší roztiahol závesy
a hrá na mandolíne.
Básnické P.S.
Kto by mal záujem o zbierku
Rodinný album,
rád mu ju zašlem na dobierku 5 euro
moja emailová adresa:
