
Dážď za oknami stíchol
ako Beethovenova symfónia
C mol.
Mŕtvi vstávajú z hrobov.
Nemé kríže mlčia ako Bohovia.
Iba básnici rozprávajú srdcom.
Píšu básne do jesenného ticha,
ktoré nikdy nezhoria na popol.
Sú okamihy ako z múdrej knihy.
Život je cesta minulosti návratov a späť.
Básnici nikdy nezomierajú!
Ostáva po nich slovo mäkké ako chlieb,
tá nemenná chvíľa vzácnejšia ako soľ,
že tu ktosi písal, sedel za stolom,
žil, jednoducho bol.