Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Nechcem sa priečiť s vlastným svedomím,
ale vždy ho budem mať čisté.
Svet je malý ako zápalková krabička
a rána ostávajú na jeseň hmlisté.
Zima prinesie decembrovú nehu,
nebo spustí divadelnú oponu
a všade je už plno ľudí.
Svet je láskou stratený
kým sa neprebudí,
i
i mrazivý december so štetcom v ruke umelca - maliara môže byť krásny. (zdroj: www.googleobrazky.sk)
ten pocit po káve
ostane stáť na vážkach,
a v srdci zamrznuté jazerá.
Boh sa z výšky pozerá
a diví sa ako sa všetko zmenilo náhle.
Svet je malý ako zápalková krabička,
preto sme sa v ňom našli práve my dvaja.
Svet je zápalková krabička
a to čo v nás horí, nás i spája.
V šere Andersenových zápaliek,
máš na naše žitie skutočný liek.
Si kráľovnou môjho srdca,
cválam k tebe na konci
do súmraku zapadajúceho slnca.
A ráno sme to opäť my dvaja
čo naše dlane, lásku, naše srdcia ďalej spája.....,
