
Zatiaľ čo spíš ja ticho vstávam Kávu si spravím
a píšem
Som spisovateľ básnik – nie je to žiadne klišé
Básnik nikdy nezomiera
Jeho srdce ostáva
v dlani tých ktorí ho mali radi
i keď vojde do záhrady
Ostanú po ňom básne
Posledná sviečka na stole zhasne
A ty drahá stále spíš.
Byť básnikom znamená rozdať
sa do poslednej omrvinky Pre tento svet a predsa
malilinký
V srdci nosím krédo
Písať básne je šľachetným poslaním
A ver láska moja ľahko sa na to hľadám rým.
Vieš keby bolo niečo
z oblohy by som ti zniesol tisíce hviezd
Chyť mi ruku a nedaj
sa zo strmých ciest zniesť .
Sadnúc za stolom ruže ďalej kvitnú do krvi
A ja píšem Prví budú poslední poslední prví
Ruže vo váze kvitnú do krvi