Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Srdce napnuté ako slák,
na starom klinci stíchli husle.
Zomrela hudba – veru tak
a deň ako mlieko ďalej hustne.
V ťažkú hmlu až to dusí,
V hrdle cítiť horký blen.
Oblohou tiahnu divé husi,
Paganiniho jeseň je len sen.
Nehrá už ani nesmrteľný Bach,
Niet viac Schillerovo slovo.
Skutočný je veru strach,
Neznie viac pre tento svet sólo.
Bez hudby, umenia, bez slov,
je stratený ako hrob čierny,
otrokom zlých Herodesov,
hrozivá tma, deň iba smrti verný.
Teplo srdca zmení vždy veľa,
Pár skutočných slov, vyznaní.
Naplní zmysel každého diela,
Rozláska svet večer i na svitaní.
svet bez hudby je skutočne stratený (zdroj: www.googleobrazky.sk)
