vchádza do brán
ako pravá Miss.
Ráno má ustlané
na ružiach
ako básne
na bielom papieri.
Stačí sa nadýchnúť
a nenájdeš
slzu v kameni.
Sny rozbité na atóm.
Ponoríš oči do ticha.
Vietor pradie poéziu
z jemných pavučín.
Srdce ti ako
semafor zabliká.
Musíš ísť,
máš zelenú
a krídla zlomené.
Musíš ísť, kde vstúpiš
samé kamene.






