Boh sa zo svojho balkóna na všetko pozerá.
Báseň som ja,
ty a biele lekná na hladine jazera.
Báseň je môj život, príbeh celý.
Zotročený, ubitý,
a predsa šťastný s poéziou,
ktorá všetky rany scelí.
Už to tak zostane - Už to tak nebolí.
Neskutočné sú s Bohom nočné hovory.
Dopísaný je i posledný verš.
xxx
A Veľký voz naplnil sa poéziou znova.
Je už ráno - svitá za oknami.
To Boh napísal rannú báseň.
A ani nedotkol sa slova.
Ten básnik, hodný svojho mena.






