Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Kvetom na hroboch
vypršal čas.
Zarástol mramor
jarnou trávou.
Boh vypustil slzu,
modliac sa za mŕtvych,
ktorým je smrť bližšia
ako vlastná košeľa.
Všetci zomierame na dlh.
Splácame slzy dažďu,
keď nám blízki dávajú posledné zbohom.
Na konci každej cesty
končí svetlo,
chytené na krídlach anjelov,
pre let, ktorý trvá večne,
kým sa ráno
nezodvihne k oblohe,
kým noc znova
nerozpustí slzy v tiché jazerá.
sviečkach bolesť spí (zdroj: www.goooleobrazky.sk)
