ako keď vlastné srdce položíš k oltáru,
leto v každom ohni praská
a slovo zapriahnute v závese,
každého údel ponesie.
To mu sa vraví prísť,
rozdávať lásku ako chlieb
a nenechať si veľa,
z tohto krásneho Božieho diela.
Ale predsa. Pocit, že všetky ovečky,
majú svoj košiar jediný,
v ňom vždy hojnosti.
My všetci s vinou, i bez viny.






