Písmo:
A-
|
A+
Zarezané nočné svetlo v dlani.
Ohnivé struny huslí
v predsieni vlastného srdca.
Paganiniho jeseň,
nebo hrá svoj príbeh po kvapkách,
a za mnou vypredaná deaktivovaná tma.
Noc kráča v slepých uličkách do ticha.
Zahnem na kamenné námestie,
kde som ti kedysi kupoval ruže,
o tom každý štvorcový meter kameňa rozpráva.
Nebo je plné mramorových hviezd -
tá zvláštna nočná rozprava.
Nebo ďalej hrá,
za mnou vypredaná deaktivovaná tma.
A ráno samota bije
do okien ako Jimmy Hendrixon.
Pár zronených kvapiek do ticha.
Slza stekajúca po tvári
rozpíše posledný verš.
Večný to smäd po tebe. Ty jediná všetko smieš.
