Svieca na stole,
zlomená v tichu modlí sa,
za rána ako chlieb,
za noci, ktoré nikdy nebolia.
Mlčí zem – mlčia pohoria.
I rieky stratili reč,
vedia dobre,
ako je ďaleko k brehom.
Keď na oblohe,
zachytíš spln mesiaca,
je čas splynúť s riekou,
ktorá nevysychá.
Mať svetlo v srdci,
a celý život šťastný byť.
Niesť svoj prvý a posledný deň
ako zloženú modlitbu v dlani,
a čakať s pokorou
na svoje posledné rekviem.
