Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ešte stokrát vyznať rieke brehy,
v polnočných hviezdach
rozčesať čas pre dlane
plné sĺz a iné túžby....,
kým spomienky dožijú v nás,
pre zrelosť klasov,
v mene básne dobrej ako chlieb.
Kým leto schúli sa
k zemi po západe slnka,
vietor v korunách zahniezdi sa,
a nebo rozprší sa v jemný dážď.
Vraciaš tou istou cestou,
čas z nej ukrojil minúty,
pre okamih básne na tento deň.
A básnik smutno kráča,
noc spieva svoje rekviem.
Nebo dýcha z každej strany.
Vidieť tvár s plačom v oku,
čas, ktorý tak raní,
keď počítam vlastné rany....,
sú spomienky, ktoré ostanú večne v nás..., (zdroj: www.googleobrazky.sk)
keď myslím na čas,
ktorý žiadna spomienka nevráti späť.
