Spomienky zložené v tichú modlitbu,
odkrývajúc hĺbku zeme
cez dravé vlny,
ktoré sú spojivkom našich brehov,
teraz a navždy,
pre slzy v oku, ktoré odkrývajú vraždy
letných motýľov.
Magické leto je orgazmus
medzi tvojimi nohami,
hebké, tak jasné
ako Kristova pravda z kríža,
z ktorého tečie krv.
A nesie pečať nevypovedaných slov
s rezervou pre každé miesto,
s bolesťou v srdci strážených tují.
Jeho dostatok, až príliš na tejto Zemi.
....A predsa sa točí....,
poviem ti a raz odídem...,
a so mnou aj naše posledné leto.
Ver, po ňom príde
sychravá jeseň odkojená na tvojich prsiach.
Tak veľmi som ich miloval.
Ten Najmocnejší z Najmocnejších zanechá
nám všetky znamenia
premenené v jediné tajomstvo,
že každá žena je krásna ako Fatima.
Jedine láska je cesta
do hĺbky duše šťastný byť.
V mojich rukách sa ďalej rodí báseň
zvráskavenej časom k tebe pre návrat
túžob zmenených na Atlantídu
ako večná rozprávka,
v ktorej začíname znova, nanovo žiť.
