Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Cintoríny v plameni horia na jeseň,
to neskutočné divadlo bolesti.
Večer ti ráta slzy na tvári.
Koľko ich bolo za ten čas?
A možno je smrť iba dar do večnosti,
keď nastane chvíľa lúčiť sa,
so všetkým, čo človek mal tak rád.
Stojíš pri hrobe,
ticho odrazu rozpráva.
Plačú žlté chryzantémy,
dávno pochopili, čo je niesť kríž.
Hľadíš súmraku do tváre
a hľadáš jasnú odpoveď.
Prečo existujú cesty bez návratu?
Nebo sa náhle rozprší,
ostávajú v tebe stopy
plné spomienok,
s kvapkami príbehu,
.., raz všetko prebolí, spomienky ostanú..., (zdroj: www.google.obrazky.sk)
v ktorom sa čosi končí,
čosi nové vždy začína.
