Domov je slovo v básni,
s vôňou vlasov ženy,
pre džbán s vodou pri prameni,
ktorá každá studňa má.
Domov je
zvráskavený úsmev ženy,
dokáže ťa v každej chvíli pohladiť.
Strážiť si ťa ako slzu v oku
a mať ťa neustále rád.
Odpúšťať, vždy milovať,
aj keď to miestami bolí.
Mať otvorené dvere i v noci,
aby si vedel, čo je

domov.
Veď každá cesta k mame
pozná návraty.






