z ktorých pršalo kedysi imelo.
Náš svet bol iba krásnou rozprávkou.
Dnes viem, tvoj úsmev na perách
navždy ostal stiskom kľučky na dverách,
keď si mi dala navždy zbohom.
Po vzťahu žiadne stopy.
Uzimený deň vlní mraky.
Viem, že vrátiť sa je ťažšie
ako priznať tvoje popálené svedomie.
Milovať znamená vždy odpúšťať
a odpúšťať znova mať rád,
ako ty kedysi svoju vkladnú knižku,
na ktorej nenájdeš nikdy pravé hodnoty.
Život ich nosí v srdci a učí žiť milovať.
Ostrím svoj zrak a hľadám
cestu, ktorou sa nikdy nevrátim k tebe späť.
Sú cesty bez návratu,
kedy nemá zmysel obzrieť sa za seba.
Zima píše listy vetru
Mráz si brázdi cestu k prvým snehom,
raz pochopíš snáď..., že s nehou
prosté, ľudské šťastie, sú Vianoce na každý deň.
A láska na celý život, ktorú som ti chcel dať.
