Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Čas skropený bolesťou zašera,
k vrcholu stúpa každá hviezda.
Tiché sú smútky jedného večera,
Oči plačú – ani sa to nezdá.
Vyrosili sa slzami do večnej jari,
tráva pod oknami túži ďalej rásť.
Baránky tvárou jedinej tvári,
s pokorou v srdci chcú sa pásť.
S pokorou Boha tichej oblohy,
mať vlastný kus zeme, len tak žiť.
Pane, čo bolelo už dávno nebolí.
Raz ten dej budeš musieť zastaviť...,
baránky a Spasiteľ (zdroj: www.googleobrazky.sk)
