hľadím doprázdna a pohojdávam noc.
Mesiac je crazy - stepujúce hviezdy
sa vyzuli z trochejskej stopy oblohy.
Na vlnách menom dnešná -
sa nesie polnočný jazz.
Amstrongove rána, napätie - čo bude,
čo vlastne príde.....,
Zatiahnutý deň na skrutky,
zoviera dlane - nebo, ten nebeský servis
bez záruky,
keď zosivel čas a zvráskaveli matkine ruky,
čo bude a vlastne, čo príde.
Večer chytený do rybárskej siete.
V poslednom zábere sa na perách zvečerieva.
Cez vlastne dlane, detstvo pláva k brehom.
Nebo opäť hrá.....,
A rozdáva dážď po kvapkách, s nehou.






