Ráno hádže dúhu na oblohu,
náš príbeh žije po kvapkách.
S farbami leta na tento deň,
na lúčoch spúšťa sa rekviem.
Poludňajšie svetlo na jeden dych.
Mám zložené svoje pery na tvojich,

aktivovanú slzu pre plač v oku,
s bolesťou prehry bez nároku...
Si moja viera, kríž, ktorý bolí,
až sa v srdci stmieva.
Som tvoj Adam, ty moja Eva,
žijúc hriechy svoje dané z neba.






