Sú také obdobia,
keď som búrka,
ja viem,
naplno si to uvedomujem.
Noc je pokrvná sestra rána
a každá rana,
ktorá vo mne,
horí ako svieca,
však ty vieš.....,
ale vždy som tvoj syn
a ty moja mama,
ktorá skoro vstáva,
veľa dáva mi.
Ten cit, tú materinskú lásku.
Si najlepšia matka na svete!
Mesiac za splnu
sa nikdy neutrhne z reťazí.
Hviezdy - tie barové tanečnice
mu pri Veľkom voze tancujú pri tyči
a vyzliekajú sa mu.
Som iba zrnko prachu v tomto svete.
Som iba básnik a navždy tvoj syn.
Mesiac je teda
v zamatovej noci zaobalený splín
a ja navždy tvoj syn,
ktorý dni má ťažké ako z olova,
Mesiac ostrihaný dohola
je najväčší mafián oblohy.
Ver, básnika už nič nebolí.....,
Ten odchádza.......,
do kuchyne spraviť si kávu
a v myšlienkach vlastných spraviť si inventár,
aby nesttratil vlastnú, ľudskú tvár,
aby si spravil
ten svoj čierny zázračný mok,
aby písal a písal a zas písal.
Pretože v tichu sa rodí báseň,
v tichu sa človek mení
na básnika.
Si moja najlepšia mama na svete.
A ja ostanem navždy, mami, tvoj syn.
