
A vták s roztiahnutými krídlami,
nebo sa trhá na mraky,
akoby sekerou zaťal kat.
A v nebi počuť ich spev.
A na zemi koľkokrát?
Sme to vôbec my, my ľudia?
Svet sme zmenili k ostriu sekery.
Kto naše svedomie preverí?
....a slzy naše na venci.
Nič, nič....iba Alexandrovci.